Kapsaicín

Kapsaicín (kapsicín, capsaicín) je rastlinný alkaloid získaný z rastlín rodu Capsicum (paprika, z čeľade ľuľkovité - Solanaceae). Ide o hlavný alkaloid paprík Capsicum. Pre cicavce vrátane človeka je jeho účinok dráždivý a vyvoláva pocit pálenia. Kapsaicín a niekoľko príbuzných zlúčenín sa spoločne nazývajú kapsaicinoidy a sú produkované ako sekundárne metabolity chilli papričkami, pravdepodobne pre odpudzovanie niektorých bylinožravcov a húb. Kapsaicinoidy sú bezfarebné a nie je možné ich zahrievaním alebo zmrazením rozložiť. Kapsaicín je rozpustný v alkohole a tukoch, no nie vo vode.

História

Látku prvý krát izoloval z pálivých paprík v roku 1816 P. A. Buchtholz a o 30 rokov neskôr ju pripravil v kryštalickej forme L. T. Tresh, ktorý jej dal meno kapsaicín.

V roku 1878 izoloval kapsaicín aj maďarský lekár Endre Hogyes a preukázal, že je táto látka zodpovedná za pálivý pocit pri styku so sliznicami a že zvyšuje sekréciu žalúdočných štiav.

Synteticky pripravili kapsaicín v roku 1930 E. Spath a F. S. Darling. Neskôr boli z papriky izolované aj ďalšie látky podobného typu, ktoré dnes označujeme spoločným názvom kapsaicinoidy.

Pôsobenie na organizmus

Pri styku so sliznicami vyvolávajú kapsaicinoidy pocit pálenia spojený s bolesťou. Pálenie je nielen v ústach, ale aj na sliznici nosa či oka, čo sa využíva v sprejoch slúžiacich k osobnej obrane. Intenzívne dráždenie slizníc kapsaicinoidmi, spojené s pálením a prudkou bolesťou, je sprostredkované cez nociceptory.

Kapsaicinoidy stimulujú nervové zakončenia určitých nociceptorov, ktoré dokážu za normálnych okolností rozpoznať bolesť, podráždenie spôsobené popálením alebo chemickým dráždením.  Zdanlivo bolestivé popálenie spôsobené kapsaicínmi pôsobí na organizmus prostredníctvom prekrvenia tkaniva za účelom odvedenia tepla. Dochádza tým k lokálnemu sčervenaniu ako pri ľahkom popálení.

Molekulárna podstata účinku kapsaicinoidov a im podobných látok spočíva v ich väzbe na špecifické kapsaicinové alebo tiež vanilloidové receptory, ktoré sú podstatou nociceptorov vnímajúcich pálivú chuť. Vanilloidové receptory fungujú ako iontové kanály pre masívny vstup iontov vápniku do neurónov a sú otvárané látkami typu kapsaicínu alebo tiež tepelným podnetom. Sú to špecifické receptory pre vnímanie bolestivých podnetov. Citlivosť vanilloidových receptorov na kapsaicin je obrovská, takže naše nociceptory sú schopné rozpoznať kapsaicín a jemu podobné látky už v nepatrných koncentráciách.

V dobách, keď nebolo možné koncentrácie kapsaicínu presne merať, bol pre hodnotenie pálivosti zavedený Scovillov test pálivosti. Bolo zistené, že v prípade, že je kapsaicín podávaný vo väčších dávkach, podávaných do kože pred operáciou, eliminuje pooperačné bolesti. Kapsaicinoidy majú antibakteriálne a fungicídne účinky a pôsobia preto aj konzervačne.

Pozitívne účinky

Pozitívne účinky zapôsobené prítomnosťou dusíkatých látok zo skupiny fenylalkylaminových alkaloidov prispievajú k podpore krvnej cirkulácie, zvýšeniu rýchlosti metabolizmu, stimulácii žalúdočnej sekrécie a tým k podpore trávenia.

Liečebný efekt kapsaicínu sa môže prejaviť pri dávkach 400 miligramov trikrát do týždňa. To je množstvo zodpovedajúce asi trom až ôsmim paprikám habanera.

Kapsaicín
chemický názov	(E)-N-(4-hydroxy-3-methoxybenzyl)-8-methylnon-6-enamid alebo 8-methyl-N-vanillyl-6-nonenamid
sumárny vzorec	C18H27NO3

Prejsť na Rebríček štipľavosti alebo úvodnú stránku o štipľavosti